V jednej malej kancelárii bývala stolička. Nebola len taká hocijaká- bola kožená. Prepracovaná do najmenších detailov. Navyše bola na kolieskach a dokázala sa točiť. Čo ti poviem, bola to kráľovná kancelárie. Patrila šéfovi, a tak mala náležité postavenie. Mala však jeden problém. Točila sa jej hlava. Akonáhle na ňu niekto sadol a zatočil sa, trpela. Že stolička nemá hlavu? Samozrejme, že má. Opierame si o ňu tú našu, keď si na ňu sadneme. Najprv svoj problém neriešila, veď nebolo prečo. Šéf na nej väčšinou tvrdo pracoval a nekrátil si čas zbytočnými piruetami. Lenže jedného dňa za ním začala chodiť jeho dcéra. Vždy keď mala malá Zojka soplíky alebo sa z nich doliečovala, bral si ju šéf do práce. A keďže Zojku len tak sedieť nebavilo, posadil ju na svoju koženú stoličku, a to už mala o zábavu postarané. Točila sa a točilaaa….evidentne to bola jediná vec, ktorá ju v kancelárii bavila. Stolička však bola z toho zúfalá. Až sa strhávala, keď začula akýkoľvek detský hlas. Bála sa, že príde malá Zojka a jej svet bude jeden veľký kolotoč. Aj by to rada niekomu povedala, ale nemala ako. Jej stoličkovej reči totiž ľudia nerozumeli. Ostatné stoličky, ktoré jej výnimočnú konštrukciu občas závideli, s ňou súcitili. Aj im sa hlava točila, a to sa na to len z diaľky pozerali. „Ako by sme ti pomohli?“ „Milé moje, ďakujem za ochotu, ale mne sa nedá pomôcť. Až kým sa nepokazím alebo nevykývem, len to potom budem putovať na smetisko, čo nie je riešenie. Musím to nejako vydržať,“ smutne odpovedala. „My môžeme pomôcť,“ ponúkli sa ceruzky. „Zojka predsa vie čítať, môžeme jej napísať odkaz.“ „To by ste pre mňa vážne urobili?“ Potešila sa stolička. „Jasné, napíšeme jej krátku rozprávku o stoličke, ktorej sa točila hlava. A že z toho potom vždy zvracala. Zojka neznáša zvracanie, raz sa jej to tu v kancelárii stalo a bola hotová. Určite bude mať s tebou súcit. Všetko zariadime,“ povedali ceruzky, ktoré boli veľmi tvorivé. „Ale ako to urobiť, aby tomu uverila? Veď predsa vie, že stoličky nevracajú.“ „Nič sa neboj, my už niečo vymyslíme.“ Ceruzky mali príbehy rady, potajomky si ich písali na papieriky. Nudná kancelárska robota ich veru veľmi nebavila. Poprosili strúhadlo, nech ich riadne nastrúha. Zvyšky z neho rozdrvili, roztrúsili okolo našej stoličky, aby zvracanie vyzeralo dôveryhodne. A napísali príbeh. Nalepili ho na stoličku a čakali, čo sa stane. Na druhý deň veru Zojka prišla. Už- už si išla sadnúť, že dá prvú piruetu, keď tu si všimla papierik. Krasopisne napísaný príbeh o stoličke, ktorá len potichu čakala, čo sa stane. „Tedaaaa,“ vzdychla si Zojka. „To som netušila, že aj stoličke môže byť zle. A veru, bordel je okolo teba veru poriadny. Ešteže to tak nesmrdí. Prepáč moja drahá, pamätám si, aké je to nepríjemné, “ objala koženú stoličku a zoskočila dole. „Už ťa nikdy neroztočím, sľubujem!“ „Kto tu nechal taký neporiadok?“ zhrozil sa jej tato, šéf. „To nič, tato, to je moja vina. Včera bolo stoličke z toľkého točenia zle, ja to upracem,“ ochotne sa ponúkla Zojka. Prekvapene sa pozeral a keďže neporiadok neznášal, nič sa viac nepýtal, len bol rád, že ho nemusí upratovať. Odvtedy sa Zojka už na stoličke nezvŕtala. Nechcela riskovať, že bude stoličke zase zle, tak si našla inú zábavku. Objavila milé ceruzky, ktoré konečne vďaka nej kreslili, zabávali sa a aspoň chvíľami tak opustili pre nich nudný kancelársky svet.
pustiť audiorozprávku
Pre tých, ktorí ešte nechcú ísť spať...
..máme pripravené úlohy, ktoré môžu deti robiť spolu s rodičmi. Všetky sú kreatívne, rozvíjajú detskú fantáziu, zisťujú či dieťa počúvalo pozorne, príbehu rozumelo a precvičia i jeho slovnú zásobu a vedomosti. Otázky je treba prispôsobiť vekovej kategórii poslucháča, každý rodič vie, čo jeho dieťa zvládne. Viac sa o manuáli k otázkam dozviete v našom podcaste, ktorý nájdete v rodičovskej sekcii.
- Skús prerozprávať príbeh o stoličke.
- Prečo stolička trpela? Kto jej utrpenie spôsoboval?
- Vieš opísať, ako stolička vyzerala?
- Točila sa ti už niekedy hlava? Kedy to bolo? V akých situáciách sa môžeme cítiť ako naša stolička?
- Ako by si opísala časti tela, ktoré má stolička? Čo je jej hlava, krk, trup, nohy a ruky?
- Kto pomohol našej zúfalej stoličke?
- Ako by vyzerala rozprávka, ktorú Zojke napísali farebné ceruzky? Skús ju vymyslieť.
- Skús sa zatočiť a vyskúšaj, aké to je, byť našou stoličkou. Ako sa cítiš?
- Vysvetli slovné spojenia: kráľovná kancelárie, pirueta, bude mať s ňou súcit, aby vyzeralo dôveryhodne.
- Ako ceruzky pomohli stoličke? Opíš všetko, čo si pamätáš, že urobili.
- Z akých materiálov môžu byť vyrobené stoličky? Vymenuj, aké poznáš.
- Stolička môže byť na sedenie. Poznáme však aj iné typy stoličiek- vieš, aké?
- Koľko slabík má slovo stolička? Vieš určiť druh hlások. ktoré sú v slove?
- Ako povieme slovo stolička v anglickom jazyku? Vieš vymenovať ešte nejaké iné druhy nábytku v tomto jazyku?
Ak sa vám naše rozprávky a podcasty páčia a chcete, aby sme pre vás mohli tvoriť ďalšie, podporte nás, prosím, na náš účet formou daru.
Č.účtu IBAN: SK39 8360 5207 0042 0818 2382
Suma, ktorú nám pošlete, je len na vás.
Aj vďaka tomu budeme môcť náš rozprávkový svet zveľaďovať.
Ďakujeme!
