Na jednom písacom stole v učiteľskom kabinete bývalo veľa školských pomôcok. Svoje miesto tam mali ceruzky, perá, kružidlá, pravítka i jedny veľké nožnice. Odkedy začal školský rok, a bolo to už nejaké dva tri mesiace, ich však nik z učiteliek do rúk nebral. Len na ne padal prach. Jedného dňa im došla trpezlivosť. „Tak a už by aj stačilo. Načo sme tu, keď nás nik nepoužíva? Aj my chceme ísť do tried a zažiť tú atmosféru.“ „Ja vás úplne chápem,“ povedalo kružidlo. „Keby som tu len tak celé dni sedelo, asi sa mi ihla otupí od smútku.“ „Ale čo máme robiť?“ smutno žalostili. „Myslím, že problém je vo vás,“ povedalo staré pravítko, ktoré v kabinete už nejaký ten rok bývalo. Všetci si ho vážili, lebo malo veľa škrabancov. To znamenalo, že čo- to už vo svojom školskom živote zažilo. „Ako to, že v nás?“ šokovane sa spýtali nožnice. „No, nedávno sa dve učiteľky rozprávali, že ste tupé. Preto vás nik do rúk neberie. Školník v septembri odišiel do dôchodku, tak vás nemá kto nabrúsiť. Preto majú už u prvákov nové, hoci menšie ako ste vy, ale ostrejšie. A plánujú také kúpiť do každej jednej triedy. Nožnice sa od šoku ani nepohli. „To myslíš vážne?“ Spýtali sa, keď trochu precitli. „Tak toto my nedopustíme! Potrebujeme získať svoju ostrosť späť!“ Dumali, ako to urobiť. Na tento úkon bol totiž vždy potrebný človek. Ale nemohli predsa len tak ostať a čakať, kým ich všade nahradia. Tu už išlo oveľa! Rozhodli sa konať- ako prvé vedeli, že sa musia dostať preč. Lenže nožnice nikdy samé nechodili. Chvíľku im trvalo, kým prišli na to, ako sa premiestniť. Začali cvakať, ako keď niečo strihajú, a veru sa im na čepeliach podarilo zo stola prejsť, skočiť dole. Pomaly cvakali a strihali si krok za krokom smerom k triede, kde boli nové nožnice. „Héj, kam idete?“ Zakričalo za nimi pravítko. „Akože kam? Ideme do triedy, pozrieme sa na tie nové. Donútime ich, aby nás nabrúsili. Len kov nám pomôže, ničím iným naša tuposť nezmizne. Potrebujeme niečo na brúsenie, čím sa opäť dáme do formy.“ A tak sa po dlhom čase ocitli pred triedou, na ktorej sa týčil nápis 1.A. „Hm, ako sa dostať dnu?“ premýšľali. Bola noc, v škole nik nebol a drevené dvere boli pevno zapadnuté v zámke. „Skúsme sa prestrihať dnu.“ Napadlo nožniciam, a tak veru strihali a strihali. Márne. Drevo nie je papier, a tak okrem malých pilín, ktoré sa im podarilo z dverí odstrihnúť, sa nič nestalo. Vtedy išla okolo nich malá myška. Už dlhšie sledovala, čo nožnice s dverami stvárajú a bavila sa. Lenže teraz jej ich prišlo tak trochu ľúto. „Čo to tu vyvádzate?“ spýtala sa ich. „No, milá myška, snažíme sa dostať dnu. Potrebujeme sa dať nabrúsiť, a to sa nám podarí, len ak sa k novým nožniciam dostaneme. Ibaže nevieme, ako na to. Dvere nás nepustia.“ „No nepustia, lebo na to idete zle. Vy sa musíte vrhnúť na kľučku, tú treba stlačiť, aby sa otvorili. Nie drevo obrusovať.“ „Hm, tak to je ešte horšie.“ Posmutneli nožnice. „Ako sa k nej hore dostaneme?“ „Akože ako? Máte tu predsa mňa. Ja vám pomôžem! Len sa ma chyťte. Ale opatrne, nech mi neodstrihnete uši!“ Nožnice sa potešili! Tak predsa majú nádej! Zachytili sa uškami o tie myškine a hneď boli pri kľučke. Myška k nej vyliezla do pár sekúnd. Nožnice pridŕžala a ony hranatú kovovú kľučku strihali, rezali, jednoducho sa ju snažili svojím strihacím stiskom uchopiť a stlačiť. Veru sa riadne zapotili, mali pocit, že z ich kovových čepelí pot tečie. Napriek tomu, že usilovne strihali, ju neotvorili. Boli tak zažraté do toho, čo robili, že si ani ony, ani myška neuvedomili, že už je ráno. Zrazu len začuli na chodbe klopkanie opätkov, čo znamenalo jediné- ide pani učiteľka. Myška od strachu skočila dole a nožnice tupo dopadli na podlahu priamo pred nedobytné dvere prvákov. Smutné odovzdane čakali, čo sa stane. Tak dúfali, že sa im ich brúsiaca misia podarí splniť! Pani učiteľka sa veru prekvapila, keďže nožnice veľmi dlho nepoužívala. „Kto tu nechal tie nožnice….veď sú tupé, načo by ich kto do rúk bral.“ Dumala. „Jedine, že by ich niekto nabrúsil. Idem ich skúsiť, možno už fungujú.“ Mrmlala si pre seba. Nožniciam sa až čepele stiahli, veď predsa vedeli, že im ich zámer nevyšiel. „Navždy ostaneme tupaňami,“ žialili. Keď však pani učiteľka vzala papier a urobila strih, ostali všetci v šoku. Vedeli predsa, že im ich zámer nevyšiel a do triedy sa nedostali. Len staré pravítko sa spokojne usmievalo. „Milé moje, vy ste chceli ísť do triedy o nové nožnice sa brúsiť, čo by vám asi nepomohlo. Sú oveľa menšie ako vy a neochotné niekomu pomôcť. Ale vy ste sa toľko o tú kovovú hranatú kľučku pokúšali, strihali a snažili sa ju vašimi čepeľami uchopiť, až ste sa samé obrúsili. Len svojou vytrvalosťou ste nakoniec dosiahli, po čom ste túžili.“ Všetci v kabinete zmĺkli, keby mohli, tak by od radosti zakričali. Lenže pri ľuďoch svoje rozprávacie schopnosti tajili, tak sa len potichu na nožnice usmievali. A tie? Od šťastia a spokojnosti nonstop cvakali. Chýr, že sú konečne naostrené, sa rozšíril v celom kabinete, a tak od triedy k triede kolovali a doháňali, čo za dva mesiace nestihli.
Pre tých, ktorí ešte nechcú spať...
...máme pripravené úlohy, ktoré môžu deti robiť spolu s rodičmi. Všetky sú kreatívne, rozvíjajú detskú fantáziu, zisťujú či dieťa počúvalo pozorne, príbehu rozumelo a precvičia i jeho slovnú zásobu a vedomosti. Otázky je treba prispôsobiť vekovej kategórii poslucháča, každý rodič vie, čo jeho dieťa zvládne. Viac sa o manuáli k otázkam dozviete v našom podcaste, ktorý nájdete v rodičovskej sekcii.
- O čom bol príbeh? Prerozprávaj ho.
- Kto každý vystupoval v rozprávke? Nakresli všetky postavy.
- Čo trápilo nožnice? Prečo boli tupé?
- Vysvetli slovné spojenia: padal na ne prach, od šoku sa ani nepohli, ísť do dôchodku, dumali, čepele, boli zažraté do strihania, odovzdane čakali, ich misia
- Ako by si opísal nožnice- keby si im mal/-a dať ľudské vlastnosti? Aké boli?
- Páčilo sa ti, ako sa nožniciam podarilo splniť si svoj zámer? Ako inak by si príbeh vymyslel/-a, aby sa naostrili?
- Mal/-a si niekedy niečo, na čom si tvrdo pracovala, až sa ti to podarilo? Skúšal/-a si niečo dlho a potom si sa z toho tešil/-a?
- Aké školské pomôcky používaš ty? Mávaš ich niekedy tupé?
- Napodobni zvyky, ktoré robia: nožnice, kružidlo, strúhadlo.
- Zahraj chôdzu nožníc- ako asi vyzerala?
- Vieš po anglicky vymenovať školské pomôcky, ktoré používaš v škole/doma ty? Nájdi si výrazy, ktoré nepoznáš a aspoň dva nové sa nauč (scissors, pencil sharpener atď.)
- Urči všetky hlásky v slove nožnice. Koľko slabík má toto slovo? Akého je rodu? Daj ho do všetkých pádov.
- Vytvor 3 vety, v ktorom použiješ slovo nožnice.
Ak sa vám naše rozprávky a podcasty páčia a chcete, aby sme pre vás mohli tvoriť ďalšie, podporte nás, prosím, na náš účet formou daru.
Č.účtu IBAN: SK39 8360 5207 0042 0818 2382
Suma, ktorú nám pošlete, je len na vás.
Aj vďaka tomu budeme môcť náš rozprávkový svet zveľaďovať.
Ďakujeme!