Bzdochy sú hnedé a zelené smradľavé chrobáky, ktoré veru nik nemá rád. Zjavia sa z ničoho nič, keď lietajú, vydávajú nepríjemný zvuk. A smrdia. Takto to vnímajú ľudia. Lenže bzdochy majú na to úplne iný názor. Ony majú na sebe ten najlepší parfém, tzv. bzdošie feromóny, ktoré neprodukuje nik iný len ony. A naopak im smrdia ľudia. Dokonca sa ešte aj nasprejujú smradom, čomu bzdochy už nerozumejú vôbec. Jediná unikátna vôňa je predsa tá ich! Vždy keď prídu medzi ľudí, cítia, že to musia trochu pobzdošiť, a preto svoj parfém všade naokolo šíria. Lenže nestretávajú sa s prílišným pochopením. Malá bzdoška Zoška toto ľudské opovŕhanie a odopieranie nechápala. Všade, kde bola, sa ľudia oháňali a vyháňali ju. „Nie je to fér. Oni smrdia viac ako my, a predsa nás odvšadiaľ vyháňajú. Prečo by sme mali my pred nimi utekať? Len preto, že sú väčší? Svet potrebuje viac takých voňavých chrobákov ako sme my. “ Takto si hovorila, keď narazila na starú pavúčicu. „Darmo sa hneváš, Zoška, nepomôžeš si,“ povedala jej. „Nik to nemá v tomto ľudskom svete ľahké. Čo myslíš, že nás pavúky nevyháňajú? Všetky naše pavučiny nám vždy povysávajú a do vysávačov nás vtiahnu. Tí šetrnejší nás do pohárov chytajú a von vypúšťajú. Ale málokedy máme také šťastie. Ja som už kapitulovala a ostávam len v záhradách.“ „To fakt máme všetci pred nimi utekať?“ „Áno, čo myslíš, mne sa ako žije?“ pridal sa ucholak. „Všetci sa boja, že im vleziem do uší. Pištia a zabíjajú ma. A ja do ich uší teda fakt netúžim ísť. To je to posledné. Tak radšej stále od nich utekám,“ frflal. „Chápem, vy ste kapitulovali, ale ja sa nevzdám. My bzdochy im potrebujeme dokázať, že sme voňavé. Som presvedčená, že keď budeme v ich blízkosti, pochopia, hm, teda zacítia, ako sa mýlili a už nás nebudú z príbytkov vyháňať. O toto sa budeme snažiť a ja verím, že sa nám to raz podarí!“ Tvrdohlavo vyhlásila. A veru, ona a jej bzdoší príbuzní sa o to snažia do dnes. Vždy, keď sa vonku trochu ochladí, spomenú si na Zoškin sľub a prenikajú do ľudských príbytkov. Možnými aj nemožnými spôsobmi sa dostanú dnu, aby ľuďom trochu pobzdošili to smradľavé ľudské územie. Tí však zatiaľ na ne názor nezmenili a tvrdohlavo ich vyháňajú von. Jednoducho, jeden druhému stále nevoňajú.
pustiť audiorozprávku
Ak sa vám naše rozprávky a podcasty páčia a chcete, aby sme pre vás mohli tvoriť ďalšie, podporte nás, prosím, na náš účet formou daru.
Č.účtu IBAN: SK39 8360 5207 0042 0818 2382
Suma, ktorú nám pošlete, je len na vás.
Aj vďaka tomu budeme môcť náš rozprávkový svet zveľaďovať.
Ďakujeme!
