Bola raz jedna brána. Bola kovová a stará, strážila vchod do školy už veľa rokov. Prešli ňou tisíce detí, ktoré vyrástli a teraz už do tej školy nosia svoje deti. A brána tam stále stojí. Len ju to už rokmi nejako nezaujíma. „Stále to isté dokola,“ frflala si. „Koho to má baviť?“ Tieto ponosy počúvala kľučka, ktorá na bráne bývala. Najprv to ignorovala, no keď sa frflanie opakovalo a znásobovalo, už aj ona mala dosť.
„Prestaň, čo stále frfleš. Veď si brána, čo iné by si chcela robiť?“ „A to práveže neviem. Ale toto ma už nebaví!“ Hnevala sa brána. „Si v škole, tak sa inšpiruj. Čo také robia s učiteľmi deti? Asi to bude zábava, keď sa k tomu každý deň vracajú a stále sem chodia.“ „Čo ti ja viem, veľa toho nevidím. Zdá sa mi, že cvičia, vidím ich behávať na ihrisku. Skáču, hádžu lopty, robia kotrmelce…Ja mám telesnú každý deň, keď sa otváram a zatváram.“ „Dobre,“ odpovedala kľučka „tak niečo iné. Čo ešte robia?“ Brána premýšľala: „Hm, rátajú matiku. Stále počujem jeden- dva- desať- dvadsať, ale to ma tiež nebaví, zrátať všetkých tých ľudí, čo mnou prejdú, to sa mi fakt nechce.“ Vtedy jej však napadlo niečo iné.
„Už viem! Často ich počujem spievať! Rôzne piesne, keď majú hudobnú. To by ma bavilo!“ Nadchla sa stará brána a už si predstavovala, ako spieva ľuďom vymyslené serenády a piesne na privítanie. „Dobre, poď do toho. Spievaj! Len už buď, prosím ťa, ticho a nefrfli. Spievanie znesiem, hundranie nie.“ Potešila sa kľučka. A tak brána začala spievať. Najprv to boli len krátke vysoké tóny, no neskôr sa jej darilo spievať aj dlhšie árie. Taká bola nadšená svojím nápadom, že si nevšímala, či jej spievanie oceňuje okolie.
Ľudia sa veru neusmievali, ale to jej nevadilo. Bola predsa mladou umelkyňou, ktorá len začínala svoju spevácku kariéru. Nie každý vie oceniť umenie, toho si bola vedomá. A veru, jedno ráno prišiel pán školník aj s nádobkou oleja a milú speváčku celú natrel. Na pánty nakvapkal olej a bolo po speve. Brána sa ešte chvíľu snažila vydať tóny, ale už to nešlo. Úplne jej zastavili jej spevácky potenciál. A tak sa po čase opäť vrátila k telesnej výchove. Už ale nefrflala. Uznala, že otvárací fitness jej ide predsa len najlepšie.
P.S- Ak sa aj vy cítite ako taká stará brána, možno je načase posunúť sa niekam ďalej. Pomôcť vám v tom môže napríklad aj naša Zuzka, ktorá sa venuje rozkvetu a rozvoju osobnosti https://rozkvetosobnosti.webnode.sk/
pustiť audiorozprávku
Ak sa vám naše rozprávky a podcasty páčia a chcete, aby sme pre vás mohli tvoriť ďalšie, podporte nás, prosím, na náš účet formou daru.
Č.účtu IBAN: SK39 8360 5207 0042 0818 2382
Suma, ktorú nám pošlete, je len na vás.
Aj vďaka tomu budeme môcť náš rozprávkový svet zveľaďovať.
Ďakujeme!
