V malom mestečku bol jeden ešte menší obchodík. Každý ho poznal, lebo tam bolo dostať všetko. Od potravín, po drogériu či hračky. Ľudia tam radi chodili, lebo všetko nakúpili pod jednou strechou. Pani majiteľka mala v predajni aj sviečky. Už dlhé roky kupovala vždy také tie obyčajné, biele, niektoré väčšie, iné menšie. Farebné ste u nej nenašli, napriek tomu, že sviečok bolo v iných obchodoch od výmyslu sveta. Sviečkam sa to páčilo, boli si všetky rovné. Nemali zvady, nebol totiž na to dôvod.
Jedného dňa sa však stalo čosi zvláštne, ba až prekvapivé- zrazu sa medzi tovarom ocitla nevídaná sviečka. Nik takú ešte nevidel. Bola krásna, dúhová, jednoducho hrala všetkými farbami. Ostatné bežné sviečky z toho ostali celé nesvoje. Jakživ takú nádheru nevideli. Zrazu sa cítili akosi horšie. Bledé a plané. „Ako to, že také niečo doniesla? Veď doteraz, keď ju zákazníci žiadali, vždy odmietala.“ Rozprúdila sa medzi nimi debata. Na príčinu však neprišli. Pravdou bolo, že majiteľka obchodu sviečky kúpila omylom, a to rovno celú krabicu. A keď už sa tak stalo, chcela ich aspoň predať. Vyložila pokusne jednu a čakala.
Zákazníci boli nadšení. Obzerali si pestrofarebnú nádheru a tá sa hrdo týčila nad bielymi kolegyňami. Nebolo človeka, čo by ju do rúk nevzal a nekochal sa ňou. „Ty sa máš, nás nik ani len do rúk nechytí.“ „Ja za to nemôžem, že ma takú krásnu urobili. Hold niekto je na okrasu a iný na robotu,“ narážala necitlivo na to, že jednoduché biele nik neobdivuje, len ich do košíka hodí. „Mňa zapália až pri skutočne dôležitej udalosti. Nebude to ako pri vás, že vás používajú hore-dole.“ Čas bežal, dúhová sviečka sa však nepredala. Najprv si myslela, že je to preto, že je pre každého príliš pekná a čakala na svoju budúcu nóbl majiteľku. Tiež chcela plameňom zahorieť. Lenže tá akosi neprichádzala.
Už- už mala nádej, keď sa v obchode ocitla jedna vyobliekaná pani. Achkala a vzdychala nad krásnou sviečkou, ale potom ju späť na poličku položila a siahla po obyčajnej bielej. „A tú peknú, čo ste si obzerali, si nekúpite?“ Spýtala sa majiteľka, ktorá už oľutovala, že farebné sviečky hneď nevrátila. Jednak boli veľmi drahé a čo bolo ešte horšie, nik ich nekupoval. „No, je síce krásna, ale ja potrebujem sviečky na zapálenie. Túto by mi bolo ľúto spáliť- ohňom zničiť. Už by nebola taká krásna. A za tie peniaze mi to nestojí. Svoju prácu urobí aj obyčajná biela.“ Začula sviečka krutú pravdu o sebe.
„Vidíš, drahá,“ usmiala sa biela sviečka z košíka. „Máš pravdu, platí, čo si povedala. My sme na robotu, ty na ozdobu. Večne budeš krášliť tento obchodík, lebo ťa vlastne nik nechce.“ Zgustla si na pyšnej sviečke, ktorá sa nad nimi pred tým vyvyšovala. A veru, mala pravdu. Farbené krásky nakoniec majiteľka všetky rozdala najvernejším zákazníkom ako darček k nákupu. A tak farebné sviečky predsa len opustili malý obchodík, v ktorom konečne nastal kľud. Upokojila sa majiteľka, dúhovky i napokon i biele, ktoré získali svoj obchodík späť len a len pre seba.
P.S- Viac o histórii sviečok a jej predchodkýň nájdete v tomto zaujímavom článku https://mucumu.sk/prva-sviecka-a-historia-voskovych-sviecok/
pustiť audiorozprávku
Ak sa vám naše rozprávky a podcasty páčia a chcete, aby sme pre vás mohli tvoriť ďalšie, podporte nás, prosím, na náš účet formou daru.
Č.účtu IBAN: SK39 8360 5207 0042 0818 2382
Suma, ktorú nám pošlete, je len na vás.
Aj vďaka tomu budeme môcť náš rozprávkový svet zveľaďovať.
Ďakujeme!
