Bol raz jeden zips. Dlhý a zubatý. Áno, zips má ako my zuby, len trochu iné. Sú kovové, niekedy i umelé a pre zips sú veľmi dôležité. Niežeby nimi jedol, ani nimi nehryzie. Ale potrebuje ich, aby vedel plniť svoju úlohu- otvárať a zatvárať všetko, čo treba. Náš zips, volal sa Zippy, bol na zimnom kabáte. Mal veľa železných zubov, ktoré keď sa raz zacvakli, pod kabát sa zima nedostala. Preto bol Zippy pre svoju majiteľku veľmi dôležitý. Opatrovala ho, dávala pozor, aby nič do Zippyho nezacvakla a on fungoval bez problémov. Lenže Zippy, ten bol veľmi ľahkovážny. Vôbec si nedával pozor a už vôbec nie na svoje železné zuby. Gombíky z vedľajšieho kabáta sa neraz prizerali, ako Zippy na svoju dentálnu hygienu kašle a svoj chrup zanedbáva. Ešte si nepočul, že by si zips umýval zuby? Ej, veru, umýva, ale nie ako my ľudia. Nemá kefku ani pastu- on sa o svoje zuby musí starať nadštandardne. Vždy, keď kabát skončí v skrini, zips by mal prejsť jeden zub po druhom, tretí po štvrtom, jednoducho zísť ešte raz zdola hore a zhora dole, aby všetky zúbky perfektne stáli, nekrivili sa a boli pripravené na ďalšie používanie. Lenže Zippy bol nedôsledný. Vždy, keď mala hygiena prísť na rad, unavený si vzdychol: „No, dnes sa mi už veru nechce hore dole sa šmýkať. Veď na čo, teraz som všetkými zubmi prešiel. Idem radšej oddychovať.“ Zubom sa to, samozrejme, nepáčilo. Chceli, aby bolo o ne postarané, ale on ich ignoroval. „Zippy, zle nedobre ty dopadneš,“ dohovárali mu veľké hnedé gombíky z vedľajšieho kabáta. „Veď ty veľmi dobre vieš, že taká údržba nestačí. Skôr či neskôr to sám zistíš, len už bude neskoro. Skončíš ako zips Bony, ktorý bol na rifliach. Tiež na to nedbal, a skončil vytrhnutý v koši.“ „Ale prosím vás, len tárate. To sú len povery, ktorými nás ostatní strašia, aby sme tie hlúpe zvyky dodržiavali. Nič na tom nie je pravdivé.“ Odmietal Zippy a len železným štítkom mávol, aby vyjadril svoj ľahostajný postoj. Prešla zimná sezóna a u Zippyho sa nič nezmenilo. Stále bez zubnej hygieny pokračoval. „Vidíte, kamoši, čo som vám hovoril. To sú len povery, ktorými nás strašili, žiadne zadrhnutie zipsu neexistuje. Netreba sa báť,“ sebavedomo povedal, keď tu sa bežec, to je tá pohyblivá časť zipsa, ďalej neposunul. Zišiel len dopoly a viac ani milimeter. „Čo sa to deje?“ Preľakol sa, nevedel sa z miesta hnúť. Ani hore- ani dole, zuby sa mu skrížili a on nevedel, čo ďalej. Už toho totiž mali dosť a chceli Zippyho vytrestať. „Zippy, prišiel na psa mráz. My sme ti to hovorili. Tu je výsledok tvojho prístupu. Keď sa o seba nestaráš, nečakaj, že sa ti bude hladko hore dole kĺzať.“ Zippy zúfalý robil, čo mohol, ale hnúť sa nevedel. Nakoniec skončil hodený na stoličke, keďže si majiteľka musela kabát cez hlavu vyzliecť. „Už je so mnou koniec,“ smutne žalostil. „Skončím odpáraný v smetiaku. Mal som vás veru, gombíky, počúvať, nebol by som takto dopadol. Keby som vedel vrátiť čas, starám sa o vás, zúbky, poctivo a poriadne.“ Zuby, ktoré Zippyho počúvali, sa zháčili. Chceli Zippymu dať príučku, lebo starostlivosť o ne večne ignoroval. Ale neuvedomili si, že ak Zippy skončí v smetiach, skončia tam aj ony! „Musíme niečo urobiť, tu prestáva všetka sranda,“ šepkali si tak, aby ich nepočul. „Myslím, že na vystrašenie by mu aj stačilo. Ráno sa všetky pekne rovno postavíme a uvidíme, čo sa stane. Ešte nechceme v koši skončiť.“ Zippy mal za sebou ťažkú noc. Snívalo sa mu, ako ho párali…zobudil sa celý spotený a pokrčený. Ráno majiteľka dala ešte jeden pokus o opravenie zipsu, pred tým, ako sa ku krajčírovi vybrala. Pohla ním hore- dole a zázrak. Zips hladko kĺzal, akoby tam včera žiaden problém nebol. „Dám ti ešte jednu šancu, asi som ťa len zle stiahla,“ povedala si, obliekla si kabát a išla do práce. Zippy ten by sa od radosti a úľavy aj roztvoril, ale vedel, že by si tým len zavaril. Bol vďačný za ďalšiu šancu. „Tú už veru nepremárnim,“ povedal si a odvtedy sa o svoje zuby príkladne staral. Jeho zubnú hygienu mu ešte aj tie ľudské závideli. A čo tie, ktoré boli na zipse? Konečne sa dočkali starostlivosti, akú si zaslúžili. Už sa nemuseli krížiť a Zippyho strašiť. Ak sa mu aj niekedy nechcelo, hneď si spomenul, ako sa celú noc o svoj život strachoval. A hneď bolo po lenivosti.
pustiť audiorozprávku
Pre tých, ktorí ešte nechcú spať ...
...máme pripravené úlohy, ktoré môžu deti robiť spolu s rodičmi. Všetky sú kreatívne, rozvíjajú detskú fantáziu, zisťujú či dieťa počúvalo pozorne, príbehu rozumelo a precvičia i jeho slovnú zásobu a vedomosti. Otázky je treba prispôsobiť vekovej kategórii poslucháča, každý rodič vie, čo jeho dieťa zvládne. Viac sa o manuáli k otázkam dozviete v našom podcaste, ktorý nájdete v rodičovskej sekcii.
- Prerozprávaj, čo sa stalo v rozprávke.
- Páčila sa ti rozprávka? Prečo?
- Skús vysvetliť slová, vety : Zippy bol veľmi ľahkovážny , dentálna hygiena, svoj chrup zanedbáva, stará sa o svoje zuby nadštandardne, nedôsledný, údržba, tárate, povery, prišiel na psa mráz, krajčír, šancu nepremárnim.
- Ukáž ako zacvakujú zuby na zipse. (rukami, zubami, nohami 😊)
- Kto všetko vystupoval v príbehu? Akí ľudia, aké predmety?
- Čo si myslíš, že robí taký krajčír?
- Skús sa zamyslieť či máš aj ty nejaké činnosti, ktoré by si mal dodržiavať a plniť ale sa ti nechce. (Napr. mal by si si umývať zuby ale sa ti nechce, no potom môžeš mať kazy… )
- Nakresliť zips.
- Stalo sa aj tebe, že si nemohol zazipsovať bundu? Kto alebo čo ti pomohlo?
- Bolo v príbehu nejaké slovo, ktoré sa ti zapáčilo? Nejaké nezvyčajné slovo?
- Prečo sa Zippy tak veľmi zľakol?
Ak sa vám naše rozprávky a podcasty páčia a chcete, aby sme pre vás mohli tvoriť ďalšie, podporte nás, prosím, na náš účet formou daru.
Č.účtu IBAN: SK39 8360 5207 0042 0818 2382
Suma, ktorú nám pošlete, je len na vás.
Aj vďaka tomu budeme môcť náš rozprávkový svet zveľaďovať.
Ďakujeme!
